Home
váš sprievodca svetom pokru
CZ verze


Phil Galfond: Môj pokrový (a nielen ten) príbeh, časť prvá

Dnes vám prinášame úvodnú časť rozsiahleho článku, ktorý je sondou do života Phila Galfonda, jedného z najlepších CG hráčov súčasnosti. Podľa mnohých sa jedná o najlepší pokrový blog, ktorý kedy uzrel svetlo sveta. Uznávaný Američan v ňom popisuje svoju cestu od prvého päťdesiatkového depozitu, až po vznik legendy s nickom OMGClayAiken. Vo svojom rozprávaní sa pritom neobmedzuje len na poker, ale venuje sa aj ostatným dôležitým udalostiam svojho života.

 

Začiatok

Online poker som začal hrať pre zábavu v prvom ročníku na Wisconsin-Madisonskéj univerzite. Depositol som $50 a začal hrať $10 Sit-n-Go turnaje. Očividne som toho vtedy o bankroll managemente moc nevedel. Prvých päťdesiat dolárov som prehral. Na bankovom účte som mal niekoľko tisíc, väčšinou peniaze, ktoré mi ostali z bar micvy alebo z obdobia, kedy som robil vedúceho na letných táboroch. Rodičia mi platili školu, ubytovanie i stravovanie a svoje peniaze som míňal výhradne za videohry, takže som mal dostatok v zásobe. Depositol som ďalších $50.

Rok sa s rokom zišiel a ja som sa ocitol v druhom ročníku a tých $50 rozmnožil na niekoľko tisíc. Prečítal som pár kníh, zaregistroval sa na 2+2, kúpil PokerTracker a zarábal zhruba $30 za hodinu hraním Sit-n-Go turnajov. Dostal som ponuku, aby som doučoval prípravku na testy SAT a ACT, ktorá bola celkom dobre platená (myslím, že platili niečo ako $ 17/hodinu). Fungovalo to tak, že rozoslali rozvrh a vy ste im potom zavolali, ktorú hodinu chcete učiť.

Nikdy som nezavolal.

Mojou prácou sa stal poker a ja som ho miloval. Ako som hovoril - nepotreboval som peniaze navyše, ale zarábať toľko peňazí bolo vzrušujúce. A hlavne som súperil.

Na strednej som hrával futbal, a aj keď bol náš tím otrasný, bol súčasťou môjho života. Futbal som miloval a súperenie rovnako tak. Po roku utrpenia som znovu našiel náplň svojho súperenia.

Som typ človeka, ktorý keď nájde záľubu, tak sa do nej pustí naplno. Študoval som a hral celý deň (skôr teda hral ... nikdy som nebol na učenie). Poker bol ako video hra, úžasná video hra, a ja som sa sústredil na budovanie bankrollu, svojho ROI a stakes, ktoré by som mohol porážať.

Večery som väčšinou trávil v malej miestnosti pri stole vedľa mojej postele s hromadou špinavého prádla po celej izbe. Som introvert, takže som rád sám. Vlastne potrebujem byť sám. Jasne, mám rád ľudí, ale tráviť veľa času v preľudnenom prostredí je vyčerpávajúce. Potrebujem byť sám, aby som nabral energiu. V mojej izbe som hral poker a bol sám – siedme nebo.

Moje siedme nebo bolo súčasťou trojizbového bytu. Bol som v ňom s dvoma dievčatami, jedna z nich si dlho myslela, že som gay. Myslím, že to bolo plagátom na mojich dverách, kde bola mačka s diadémom a nápisom "Som princezná" (prišlo mi to vtipné), a pretože ma nikdy nevidela s dievčaťom (ako mám stretnúť nejakú babu, keď sa učím crushovať online poker a bojím sa s babami baviť?)

Caroline som spoznal na hodine improvizácie, ktorú som študoval v prvom ročníku. Bola oveľa lepšia ako ja, ale ona s tým mala skúsenosti už zo strednej. Ja som bol nováčik. Ona a Shannon mali bývať s tretím dievčaťom, ktoré z toho vycúvalo. Caroline sa spýtala nášho spoločného kamaráta či nepozná niekoho, kto potrebuje bývanie. Vždy som všetko nechával na poslednú chvíľu a tentoraz bol môj neduh nádherne odmenený. Lepšie spolubývajúce ako Caroline a Shannon som si nemohol priať. Žil som s nimi tri roky, a aj keď teraz nežijeme blízko, stále ich považujem za jedny z najlepších kamarátok.

Mal som šťastie, že to takto vyšlo. Caroline som sotva poznal a Shannon som nepoznal kým so mnou neurobili "pohovor".

Pohovor obsahoval otázky typu: "Berieš heroín?", "Aká je tvoja obľúbená farba?" A "Máš pri sebe nejaký heroín?"
Žiadny som nemal, ale aj tak ma prijali.

Má obľúbená farba je zelená.

Škola a Atlas

Rozhodol som sa, že sa v škole zameriam na filozofiu. Nevedel som k čomu to povedie a ani ma to moc nezaujímalo. Predmety mi prišli veľmi zaujímavé, čo som nemohol povedať o tých, ktoré som študoval predtým. Vždy som študoval pod svoje možnosti. Veľmi skoro som si v živote vytvoril zlé študijné návyky. Mama mi potom vravela: "Možno som na teba mala byť prísnejšia, ale ty si vždy nosil jednotky."

Podarilo sa mi dostať cez strednú školu bez nejakej väčšej námahy, aj keď tým potom utrpel môj priemer na konci (som si celkom istý, že učiteľka chémie zmenila pomer hodnotenia 50/50 za testy/úlohy na 90/10, pretože ma nenávidela za to , že som nikdy nerobil úlohy). Neviem prečo, ale nikdy ma nič nezaujalo tak, aby som si urobil úlohy alebo sa učil. Išli mi dobre testy a ja som sa na ne spoliehal.
Na vysokej škole to nebolo inak. Vlastne bolo - bolo menej úloh a viac testov a väčšina mojich vyučujúcich ani nevedela či k nim chodím alebo nie.

Takže som bol na vysokej s novou vášňou, veľmi malou potrebou chodiť na hodiny a mal svoje šťastné miesto (svoju izbu). Myslím, že všetci vieme, ako ďalších niekoľko rokov prebiehalo.

Zhruba 50% času som spal, 40% hral poker, 5% strávil so spolubývajúcimi a kamarátmi a 5% na hodinách ...

Pokračovanie nabudúce ...


Share |
11.10.2012 | Autor: Volne preložil Petr Herold, zdroj: philgalfond.com, do slovenčiny preložil Matej Gažo

Přidat komentář - celkem: 0

Pokud se chcete zapojit do diskuze, musíte být přihlášeni.
Přihlásit se můžete zde.
Zatím nebyl přidán žádný komentář.