Home
váš sprievodca svetom pokru
CZ verze


Poker a pecky do uší

Vo svojom článku sa lekár Frank Toscano zamýšľa nad spojitosťou pokru a hudby, rozoberá klady a zápory hrania so slúchadlami v ušiach a na niekoľkých zaujímavých výskumoch ukazuje, prečo si hudba pri pokrovom stole zaslúži obhajobu a našu pozornosť.

Na jednej z posledných homegames vytiahol jeden z mojich priateľov historku z miestnej herne. Detaily už si presne nevedel spomenúť, ale príbeh sa točil okolo hráča s peckami v ušiach, ktorému uniklo dianie na druhej strane stola a prišiel tak zbytočne o časť stacku.

"Toto," niekto slávnostne vyhlásil, "je presne ten dôvod, prečo by som si nikdy k hre nevzal slúchadlá." Niekoľko ďalších hláv sa súhlasne zakývalo, akoby mlčky potvrdzovali nejakú známu pravdu; že slúchadlá a pokrový skill nejdú dohromady. Ja som si tým tak istý nebol.

Samozrejme, hlasný hudobný špunt v ušiach občas môže prekaziť cestu dôležitejších zvukov do sluchového aparátu. Čo keď má ale počúvanie vašej obľúbenej pesničky taký vplyv, že preváži občasný skrat a nedorozumenia a zo slúchadiel v ušiach urobí výhodu? Po menšom prieskume som objavil niekoľko štúdií, ktoré sa prekvapivo vyslovujú v prospech hudby.

Nie som psychológ ani neurobiológ, hoci s nimi občas prichádzam do styku. Cítim sa oveľa lepšie, keď dávam na sále do poriadku zlomenú nohu. Preto prosím tých, ktorí o tejto téme majú väčší prehľad, nech ospravedlnia moje laicke uvažovania a závery. V každom prípade vám chcem ale na túto tému v nasledujúcich odsekoch predložiť niekoľko veľmi zaujímavých poznatkov.

Prvá štúdia zhromaždila skupinu ľudí, ktorým bol rozdaný písomný test, vyžadujúci abstraktné a laterálne myslenie (toto myslenie využijete napríklad pri rozlišovaní, či váš súper skutočne niečo drží alebo na vás skúša len light 3-bet). Účastníci testu, ktorí si krátko pred skúšaním pozreli vtipný film, si viedli oveľa lepšie ako tí, ktorí len ticho sedeli a premýšľali nad otázkami. Záver: Uvoľnenie mozgu príjemnou aktivitou môže "oslobodiť" jeho kapacitu a schopnosť riešiť komplexné problémy. Magazín Science informoval, že študenti, ktorí strávili desať minút pred skúškou písaním o svojich pocitoch a myšlienkach, dopadli lepšie než tí, ktorí tak neurobili. Môže aktivácia "citovej" časti mozgu viesť zároveň k upokojeniu časti analytickej a uvoľniť ju natoľko, aby bola oveľa viac otvorená všetkým zložitým, nejednoznačným podnetom?

Michiganská univerzita nechala pred výučbou zložitej látky jednu skupinu študentov desať minút blúdiť v rušnej mestskej zástavbe, zatiaľ čo druhá skupina sa po rovnakú dobu mohla prechádzať v tichom lese. Hádajte, ktorá z nich si viedla lepšie. Výskumníci usúdili, že intenzívne sústredenie sa na množstvo rušivých či potenciálne nebezpečných elementov výrazne narúša študentovu schopnosť vstrebať nové informácie, zatiaľ čo chemikálie vylučované počas prechádzky lesom môžu "vyčistiť" alebo "osviežiť" mozog a pripraviť ho na proces získavania ďalších poznatkov.

Priebeh tohto experimentu mi pripomenul veľkých mysliteľov a ich osobitný vzťah k prírode, v ktorej hľadali a nachádzali vzácne momenty inšpirácie. Mám pred očami dni, kedy nás náš profesor filozofie brával na svoje hodiny do parku medzi stromi. Možno dobre vedel, že odpočinutý mozog funguje oveľa lepšie.

Ak si začínate myslieť, že sme sa od slúchadiel a pokru príliš vzdialili, potom prišiel čas na moju obľúbenú štúdiu z McGill University. Jej účastníci, milovníci hudby na všetky spôsoby, boli vyzvaní k počúvaniu svojho obľúbeného vkusu. Bol im pritom vykonaný PET scan mozgu. Odborníci zistili, že mozgové "centrum šťastia" sa v daný okamih doslova topil v dopamíne, v látke, ktorá nám pomáha vychutnať si naozaj dobré jedlo alebo kvalitný sex.

Zhrňme si to. Hudba vypúšťa chemikálie, ktoré navodzujú šťastie a relaxáciu. Ak sme pokojní a vyrovnaní, intuície a pocity môžu vyplávať na povrch a tak nám pomôcť s pochopením celkového rámca danej situácie. Sme schopní ľahšie zozbierať útržky informácií toľko potrebných pre riešenie komplexných problémov - súperove modely stávkovania, závislosť jeho pozície a range, jeho imidž, textúru boardu, veľkosti stacku ... a utvoriť tak obraz, ktorý bude pre zrelaxovaný mozog veľmi jednoducho viditeľný.

Pripúšťam, že tieto štúdie vyvolávajú viac otázok, ako zodpovedajú. Zaručí lepší výsledok v teste citovo bohatý Beethoven alebo matematicky presný Bach? Je Enya so svojimi pokojnými melódiami lepšou voľbou, než Justice či Prodigy? Musí byť hudba veselá, alebo budú tiesnivé folkovej balady rovnako účinné? Radšej sa presuňme ďalej ...

American Medical Association v rokoch 1988-94 merala kvalitu sluchu u teenagerov. V roku 2005 a 2006 boli merania zopakovaná na vtedajších tínejdžroch. Výsledok: U novej skupiny testovaných bola nameraná väčšia strata sluchu o 31%, než u skupiny z prelomu deväťdesiatych rokov. V jednom z piatich prípadov strata dosahovala zarážajúcich 25 decibelov, čo je hodnota relatívne obvyklá u starých ľudí.

Štúdia nepátrala po príčine tak drastickej straty sluchu u mladých ľudí behom dvoch dekád. AMA len upozornila na súvislosť so stále stúpajúcim trendom používania MP3 prehrávačov a slúchadiel. Ukazuje sa, že malé "pecky", ktoré vidíme všade okolo, zraňujú naše uši oveľa viac, ako staromódne klapky na uši.

Nechajme hovoriť čísla. Americká Bezpečnosť práce a Zdravotna správa uvádza maximálnu úroveň hluku na pracovisku: 110 dB po dobu tridsiatich minút. 110 dB zodpovedá hluku motorovej píly.

Dlhodobo nebezpečný a zraňujúci je akýkoľvek zvuk nad hranicou 85 dB. Veľa MP3 prehrávačov je schopných dosiahnuť 115 decibelov, iPod dokonca 130. Dokonca aj počúvanie s hlasitosťou zníženou na 70% (okolo 92 dB) zraňuje sluchový aparát už po 100 minútach.

Najlepším riešením je znížiť hlasitosť. Riaďte sa pravidlom 60% na 60 minút. Kvôli bezpečiu svojho sluchu nepočúvajte hudbu dlhšie než hodinu denne, s hlasitosťou nastavenou na 60% maxima. Ak to prepálite, nezáleží na tom, či si vyberiete Biebera alebo Beethovena, jemné chĺpky vo vašich ušiach, ktoré premieňajú vibrácie na zvuk, sa pokazia. Vymeňte pecky za klapky a/alebo znovu znížte hlasitosť a môžete bez obáv počúvať ďalej.

Slúchadlá pri stole si rozhodne nezaslúžia okamžité odsúdenie. Obzvlášť, ak vám pomáhajú so sústredením. Len ich treba užívať s rozvahou a myslieť pri počúvaní aj na svoje zdravie.


Share |
18.1.2013 | Autor: Autor: Dr. Frank Toscano, z anteupmagazine.com volne preložil Vojtěch Hasalík

Přidat komentář - celkem: 0

Pokud se chcete zapojit do diskuze, musíte být přihlášeni.
Přihlásit se můžete zde.
Zatím nebyl přidán žádný komentář.