Nedávno som na 2+2 zazrel tvrdenie jedného úspešného HUSNG rega:

 "Zamestnanie profesionálneho pokrového hráča so sebou nesie neuveriteľne stresujúci životný štýl, je sedavé, asociálne a nezdravé. Sú chvíle, kedy to neznášam, ale inak milujem tú slobodu a peniaze. Je to stále oveľa lepšie, ako všetky ostatné možnosti."

 Niekoľko diskutujúcich k príspevku okamžite prilepilo obligátne "+1", čo ma donútilo k zamysleniu: je zaujímavé, že väčšina do pokru skutočne nadšených ľudí súhlasí s obsahom o pár riadkov vyššie uvedeného citátu. Zrejme ide o potvrdenie ich vlastných, osobných skúseností. Nakoniec, prečo nie? Prečo by sa malo na hranie niečoho, čo je vo svojej podstate počítačovou hrou, nazerať akokoľvek inak?

 Pokúsim sa vás tu presvedčiť, že to tak nemusí byť. Prijať spomínaný citát za denný chlieb pokrovéj hry a za jej základnú realitu je obrovskou, zásadnou chybou.

 Nemôžete sa socializovať cez internet, vyskočiť z postele len preto, aby ste sa znovu, deň čo deň, prilepili k dvom monitorom, nemôžete sa nestarať o jedálny lístok a cvičenie a len čakať, že sa za päť rokov budete váľať v bankovkách. Nie je to realistický scenár. A čo viac, práve toto je dôvod, prečo je na svete len veľmi málo dlhodobo úspešných grinderov.

 Mám o tom absolútne jasnú predstavu - pretože som býval to isté v bledo modrom.

 Keď som sa vykašľal na školu, aby som mohol viac sústredenia venovať pokru, uvedomil som si, že strácam kontakt s mojimi priateľmi mimo poker, väčšina z nich moje kroky buď nechápala, alebo neschvaľovala. Svoj voľný čas som takmer systematicky vkladal do grindu, premýšľaniu o grinde, premýšľaniu stratégií, etc .. Stačilo len niekoľko málo rokov, aby sa z pokru, môjho hobby, vyvinul štýl života, ktorému som podriaďoval úplne všetko.

 Všeobecná schéma: Hráč konečne ochutnáva úspech -> začína zarábať slušné peniaze -> akceptuje myšlienku, že za to všetko vďačí svojmu sedavému, nezdravému a stresujúcemu životnému štýlu.

 Nie je schopný si uvedomiť, že jeho úspech a peniaze sa dostavili aj napriek jeho zlému životnému štýlu, kvôli nemu. Netuší, že by všetko mohlo fungovať lepšie - veď zarába peniaze, o ktorých sa mu nikdy nesnívalo ...

 Tým, že sa neustále ženie za ďalším dolárom a žije svoj život ako jednu nekončiacu session, riskuje, že sa jedného krásneho dňa prebudí so zistením, že už ho poker vlastne vôbec nebaví. A čo potom? Ako sa z indivídua, ktoré si sedením v trenkách pred obrazovkou ročne zarobí dve mega, znovu stane skutočný človek?

 V dnešnom kontexte sú absolútne bezvýznamní. Stále sa niekde potĺkajú, bez sily sa vo veľkom vrátiť, bez odvahy odísť. Smutné.

 Ako do tejto pasce nespadnúť?

 Ako zostať motivovaný? Ako sa udržať na trati?

 Zhruba jeden a pol roka dozadu som sa dostal do zvláštnej situácie. Uvedomil som si, že hoci mi hranie zarába veľmi slušné peniaze, nie som šťastný. Cítil som, že mi niečo dôležité chýba. Už som nebol Greg Tiller, ktorý rád hrá poker. Bol som Greg Tiller, pokrový hráč; 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Vtedy mi bolo dvadsaťšesť a na moju myseľ sa hnali veľmi nepríjemné otázky ...

 Je toto to, čo od života chcem? Mohol by som teraz uvažovať o vážnom vzťahu? O rodine? Je vôbec možné medzi pokrom a skutočným životom nastoliť rovnováhu?

 Uvedomil som si, že chcem poker hrať aj naďalej. Len mu už druhýkrát neposkytnem opraty svojho života. Bolo treba naučiť sa oddeliť hru od života, v hre sa stále zlepšovať a život jednoducho žiť. Bolo treba prísť na spôsob, ako znížiť počet hodín pri stole a hru radikálne zefektívniť.

 Začal som robiť bambilion drobností s jediným cieľom: vylepšiť svoj súčasný prístup. Do denníčku som si vždy podrobne zaznamenal všetko, čo som ten či onen deň robil, aby som sa dopátral, aké vzorce správania vedú k neúspechu a aké vedú opačným smerom. Počas tohto dlhotrvajúceho procesu padli niektoré nápady na úrodnú pôdu, väčšina z nich ale nefungovala. Nakoniec som dospel k záveru, že jedna z vecí, ktoré na "pokrovom živote" lákajú mnoho hráčov - absencia jasného plánu a každodenných povinností - často hrá veľmi dôležitú úlohu v príbehoch o pokrových pádoch a neúspechoch ...

 Rozhodol som sa teda vziať všetko do vlastných rúk. Na pomoc som si zavolal Jareda Tendlera, duševného trénera. Postupom času sa ukázalo, že išlo o jednu z najlepších investícií v mojom doterajšom živote vôbec. Najdôležitejšou vecou, ktorú som sa od Jareda naučil, bol pre mňa koncept "duševného svalu".

 Páči sa mi toto prirovnanie: Ak idete do posilňovne zdvíhať váhu, tak sa najprv rozcvičíte a rozohrejete. Až potom je čas na tvrdú drinu, ktorá vám odrovná svaly a po ktorej sa vyčerpaní vraciate domov. Ďalší deň alebo dva potom dáte telu príležitosť sa zregenerovať, zosilnieť. Keď sa potom znovu objavíte v posilňovni, všetko vám zrazu príde o niečo jednoduchšie ako minule.

 Jared chcel, aby som si duševný sval predstavil presne takto - ako niečo, čo potrebuje pred samotným výkonom rozohriať, uvoľniť, a čo si po výkone žiada čas na odpočinok a regeneráciu. Nie je jednoducho možné každý deň fungovať naplno - presne tak, ako nie je možné každý deň chodiť na bench press. Nestretnete hráčov, ktorí grindia dennodenne, po niekoľko rokov, a sú stále úspešní - to sa jednoducho nestáva. Ak chcete, aby vaša kariéra prežila prvý rok, dva, potrebujete plán.

 Rozhodol som sa rozbiť môj doterajší týždenný plán. Mesiac je dlhá doba, majte to na pamäti. Stanoviť si mesačné ciele je dôležité, rovnako dôležité sú ale aj ciele krátkodobé, menej result oriented.

 Predstavujem vám plán môjho pracovného týždňa. Ja sám ho chápem ako časovú schému duševného športovca, ktorá mi pomáha udržať si náskok nad súpermi.

 Pondelok

 Môj voľný deň. V pondelky sa počítaču oblúkom vyhýbam, dostávam sa z minulého týždňa. Venujem sa iným činnostiam a na poker takmer vôbec nemyslím. Nebojte sa tých "iných činností," nie je nutné celý deň premeditovať, zájsť si na pivo s kamarátmi je absolútne prijateľné - a vlastne to aj vrelo odporúčam.

 Utorok

 Môj prvý deň späť na grinde. v útorok sa starám o pracovné záležitosti (coaching, e-maily), prezriem si videá, niečo preštudujem ... Stanovím si týždenný objem, pre ilustráciu napríklad 250 hier, a odohrám z neho desať, pätnásť percent. Ide o deň zahrievací, takže hrám väčšinou iba jeden stôl, plne sústredený na herné rozhodnutia. Bolo by koniec koncov prehnané očakávať, že si po dvoch voľných dňoch zase sadnem do kresla a pohodlne rozbehnem tri stoly na najvyšších stakes. Chcem svoj mentálny sval uvoľniť, aby som mu ďalšie dni mohol dať čo preto.

 Streda

 Stále ešte nejdem na plný výkon, časť dňa opäť študujem alebo učím. Je mi jasné, že nie každý čitateľ tohto článku je profesionálny hráč, alebo dokonca kouč. Týmto ľuďom odporúčam využiť čas na vybavenie bežných starostí a povinností (papierovanie, telefonáty ...) - tak, aby ďalšie dni mohli byť už len o pokri. Za utorok sa snažím odohrať 15-20% týždenného objemu. Obvykle na dvoch stoloch.

 Štvrtok - Nedeľa

 Moje najproduktívnejšie dni. Od štvrtka do nedele si každý deň kladiem za cieľ odohrať 20-25% týždennej kvóty.

 Vtip môjho týždenného plánu je v tom, že keď sa mi každý deň podarí odohrať 100% stanovenej "dennej dávky," tak mám hotovo už v sobotu, a nedeľu mám voľnú - pekná zdravá krátkodobá motivácia. Najdôležitejším prínosom takého rozvrhu je však jeho flexibilita: ak kedykoľvek počas týždňa cítim, že nehrám A-game, alebo že by som potreboval dlhšiu prestávku, ako obvykle, môžem sa pokúsiť odohrať aspoň denné minimum. Na nedeľu mi tak zostane 15-20% hier.

 Vďaka takému pracovnému plánu teraz ostatní vedia, na čom sú. Mojej priateľke sa to páči, pretože teraz vie, že sú dni, kedy budem mať oveľa menej práce ako obvykle. Netrápi ma plánovanie, pokojne si zájdem na večeru s rodinou, ktorá sa koná za dva týždne - v minulosti by ma neustále prenasledovala otázka: "Ale čo ak bude práve vtedy fakt parádna akcia?"

 Logicky neodporúčam, aby ste niekoľko predchádzajúcich odsekov len slepo kopírovali; môj plán je šitý presne na mieru, je optimalizovaný pre moju špecializáciu - HUSNG, a premietajú sa do neho moje osobné potreby. V každom prípade však verím, že akýkoľvek pokrový hráč môže (a mal by) postupom času objaviť takú verziu "rozvrhu hodín," ktorá mu bude plne vyhovovať. Povedal by som, že ide o jedno z najviac EV + rozhodnutí, ktoré môžete vykonať.

 Základná myšlienka takého plánu je zjavná. Zahrejete sa, tvrdo pracujete, odpočívate. A znova. Čas, ktorý si vyhradíte na nepokrové aktivity vám dodá odvahu sa socializovať, žiť aktívny život. A zabráni vyhoreniu. Budete už vedieť, že dni bez pokru sú rovnako dôležité, ako dni na grinde, pretože aby ste sa vrátili silnejší, je potrebné dať do poriadku telo i myseľ. A nakoniec, krátkodobé ciele bez peňažnej motivácie vám dovolia odpútať sa od toho, ako dobre či zle sa vám v daný okamih darí.

 Jednotlivé dni sa od seba pochopiteľne líšia. Mnohokrát dosť podstatne. V čase, keď som ešte mohol hrať na PokerStars, ubiehali niektoré dni ako voda - býval som hotový za štyri, štyri a pol hodiny - pretože o akciu nebola núdza. Keď sa mi náhodou podarilo skončiť tak skoro, ďalšie hranie som si preventívne zakázal. V prípade, že je po väčšinu týždňa solídna akcia - darí sa mi a môžem všetko veľmi rýchlo splniť - od toho už radšej dávam ruky preč. Pokušenie nahrať si stovku turnajov "do zásoby," môže byť veľké, ale pamätajte si - počet týždenne odohraných turnajov ste si nestanovili bezdôvodne. Ide o odhad množstva hier, aké zvládnete odohrať v najlepšej možnej kondícii.

 Množstvo času stráveného neprerušeným hraním sa od hráča k hráčovi líši. Osobne dokážem tri a pol až štyri hodiny fungovať na vysokej úrovni, ale potom si musím oddýchnuť. Po návrate odohrám ešte ďalšie dve. Len zriedkavo sa stane, že zo seba vyžmýkam dve štvorhodinové sessions. Nechcem sa flákať, ale snažím sa rozmýšľať v dlhodobom meradle: ak to tento týždeň prepísknem, prežijem to, ale ono si to časom svoju daň vyberie ...

 Pokúšať sa v priebehu mesiaca zdvojnásobiť počet odohraných turnajov (alebo hrať sedemhodinové sessions), neznamená "zobrať sa a konečne grindiť." Je to samovražda. Tromi slovami: nemáte mentálny sval. A tu je pes zakopaný - preto je tak málo "true stories" o dlhodobom úspechu: veľa grinderov sa miesto postupného zosilnenia mentálneho svalu úplne odrovná.

 Kľúč je v dôslednosti: živiť sa pokrom je maratón, nie šprint.

 Je prirodzené snažiť sa dosiahnuť úspechu čo možno najrýchlejšie. Ale ľudí málo teší rutina, plnenie plánu, ktoré ústí v pravidelné a vyrovnané týždenné výsledky. Nie vo forme finančnej (týždeň by bola veľmi skreslená jednotka úspechu, množstvo vyhratých dolárov), ale vo forme realisticky zadaných a splnených cieľov. Vyšliapte si cestu hore postupne a buďte k svojim zlepšeniam opatrní a realistickí. Odds, že budete noví livb112, hovorí skôr proti vám, ale neporovnávajte sa s ostatnými. Porovnávajte sa s najlepšou mysliteľnou verziou seba samého a snažte sa ňou stať.

 Nechcem, aby vám z toho všetkého vyšlo, že mám perfektne nalinkovaný a veľmi konkrétny pokrový plán na nasledujúcich päť rokov. Som otvorený všetkému, čo príde. Pokroví hráči (aspoň tí, ktorí chcú prežiť), sa musia vedieť adaptovať. Bolestivo o tom dal vedieť Čierny piatok; pokrové prostredie sa neustále mení, niekedy veľmi nečakane a rýchlo - a ja som pripravený meniť sa s ním. Pred piatimi mesiacmi by som napríklad ani nezavadil o hyperturba. Od tej doby som tvrdo pracoval, prečítal takmer všetko, čo som považoval za podstatné, preštudoval som všetky mersennearyho videa. Teraz značnú časť môjho turnajového koláča tvoria práve hyperturba.

 Skvelá vec na koncepte plánu, ktorého črtu som sa vám snažil predložiť, je, že každý ho môže vyskúšať - hneď teraz - a veľmi skoro dosiahnuť solídnych výsledkov. Je až šokujúce, že v záplave všetkého tréningového materiálu takmer nikde nie je spomenuté práve toto. Podľa môjho názoru ide o najväčšiu slabinu priemerného hráča, ktorá zaručuje, že zo seba nedostane to najlepšie. Priemerný regulár, je lepší a lepší ale tieto zlé návyky sú stále hlboko zakorenené. Nehľadiac na strategický pokrok priemernej pokrovej populácie, jej najväčšia časť stále podlieha tomuto výsmechu životného štýlu. Nedovoľte, aby sa to stalo aj vám.

 Veľa šťastia,

 HokieGreg