V minulom základnom texte o "M" koeficiente v turnajovej hre sme sa zaoberali jeho jednoduchým výpočtom a tiež sme naznačili, že text o takzvaných "M" zónach trochu podrobnejšie rozvinieme v zmysle rôznej stratégie hry, ktorej je nutné sa v jednotlivých zónach držať.

Medzi základné zručnosti turnajového hráča patrí jeho schopnosť zmeny herného štýlu v závislosti na priebežnej pozícii v turnaji. Pre vyhodnotenie príležitostí a ďalšieho stanovenia najbližšej taktiky hry je možné aplikovať výpočet takzvaného "M" koeficientu, čo je v podstate pomer žetónov hráča a súčtu oboch blindov a všetkých prípadných antes. Tento jednoduchý turnajový pokrový koncept konania hráčov prostredníctvom "M" koeficientu prvýkrát pomenoval slávny americký backgammonový šampión Paul Magriel. Jedná sa o známu vec, ktorá sa napríklad objavila aj v Brunsonovom Super/Systeme a podrobne ju rozvinul tiež Harrington v knihe Harrington on Holdem Volume II The Endgame.