O Ungarovi sa toho napísalo a povedalo už veľa a väčšinou sú to príbehy so smutným koncom. Šťastný koniec však mal príbeh z roku 1997, kedy sa Ungar po neuveriteľnom comebacku stal opäť raz svetovým šampiónom. Stuey, napriek tomu, že bol neustále bez vlastných peňazí, mal vždy po boku ľudí, ktorý ho napriek jeho drogovej závislosti, neváhali založiť do hier.

Bolo to tak už v čase, keď býval v New Yorku, rovnako tak aj v Las Vegas. Svojich „backerov“ mal v časoch, keď hral gin, i keď hral poker. Keď v roku 1981 obhájil titul šampióna, tak už nikto nepochyboval, o tom, kto je najlepší na svete. Trvalo však dlhých šestnásť rokov, než Stuey pridal do vitríny tretí titul. A ako sa neskôr ukázalo, posledný.

V roku 1997 bol Ungar na mizine. Mnohí o ňom roky nepočuli a pre mnohých bolo šokom, keď Ungara uvideli na hlavnom turnaji. Záchranné lano mu rovnako ako v minulosti hodil Billy Baxter, ktorý mu zaplatil vstup do hlavného turnaja. Chcelo to však veľa presvedčovania od Baxterových kamarátov, aby Stuovi účasť zaplatil. Billy bol totiž na Ungara stále nahnevaný kvôli tomu, čo sa stalo pred siedmimi rokmi.

Vtedy sa Ungar svojmu backerovi „odvďačil“ tak, že sa po skončení druhého dňa (po hroznom bead beate na jeho konci) tak „zostrelil“, že ho nasledujúci deň našli v hotelovej izbe v bezvedomí a neschopného pokračovať. Napokon skončil deviaty po vyblindovaní stacku. Vzhľadom k minulosti musel Ungar veľmi prosiť, aby ho Baxter do turnaja vôbec „pustil“.

V hodinu dvanástu však Baxter po naliehaní ďalších ľudí konečne zvolil a Stu, napriek nie ideálnemu zdravotnému stavu, do turnaja naskočil.

Ako je všobecne známe, tak Stu napokon celý turnaj skutočne vyhral. Na základe dohody s Baxterom, ktorú pred turnajom mali, pripadla novému šampiónovi polovica z výhry, teda rovných $500.000. Tie však Ungar minul v priebehu niekoľkých málo mesiacov. O rok na to to vyzeralo, že Ungar sa opätovne postaví do Main Eventu a bude bojovať o obhajobu svojho titulu. B

Billy Baxter v ňom videl dobrú investíciu a tentoraz ochotne zvolil, že mu buy-in zaplatí. V deň konania turnaja mu však Ungar oznámil, že je „príliš unavený“, na to, aby po týždňoch užívania drog hral. A tak peniaze, ktoré dostal, aby si v Main Evente zahral, použil na nákup drog. Cesty Baxtera a Ungara sa navždy rozišli.

Uplynul ďalší rok. V roku 1998 sa Bob Stupak, ďalšia veľká tvár pokrovej scény rozhodol, že dá Ungarovi ešte jednu šancu. Ungar a Stupak podpísali zmluvu, na základe ktorej dostal Ungar $25.000 na splatenie dlhov a financovanie svojej turnajovej hry výmenou za Stuove budúce výhry. Bohužiaľ k tomu už nedošlo.

Stratený Ungar bol nájdený bez známok života v lacnom hoteli v Las Vegas. Z $25.000 mu zostalo len $800. Pohreb legendárneho hráča obstaral Stupak, keďže Ungarova rodina naň nemala. Na poslednej rozlúčke nechal Stupak kolovať klobúk, do ktorého prítomní hráči vkladali peniaze, čím naposledy „backli“ Ungara. Tentoraz však nie do turnaja, ale na poslednú cestu.

Keď o desať rokov na to Mike Sexton opísal pozadie udalostí po Ungarovom víťazstve v roku 1997, tak sa to, čo vtedy navrhoval Todd Brunson už nezdalo tak smiešne. Brunson navrhoval, aby Ungara uniesli do Kanady a tam ho očistili od drog. Kto vie, čo by sa stalo, ak by vtedy Sexton s nápadom súhlasil. Ale to už sa nedozvieme...